Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

História

História obce Pohronská Polhora

Obec Pohronská Polhora bola založená v r. 1786. Za prvú písomnú zmienku o obci možno považovať zápis vo farskej kronike, ktorý previedol prvý duchovný správca polhorskej farnosti, piaristický kňaz Štefan Fidray. Stalo sa tak ihneď po príchode prvých osadníkov, ktorí prišli do tejto lokality z jedenástich osád hornej Oravy.Ich príchod bol podmienený žiadosťou Gemerskej a Zvolenskej župy, ktorú predložili na sneme v Prešporku. Územie medzi mestami Breznom a Tisovcom bolo neobývané. Približne v strede cesty stál murovaný hostinec a útulok pre zvieratá a povozníkov – halaš. Tento hostinec s útulkom dalo postaviť mesto Brezno v r. 1726. Časté zbojnícke prepady cestujúcich, ktorí prepravovali rôzni tovar a peniaze z Gemera do Zvolena a opačným smerom, prinútili vrchnosť k tomu, aby tu bola založená osada.Bola najmladšou osadou mesta Brezna a administratívne sa od neho odčlenila až v r. 1888, kedy sa v Polhore vytvoril samostatný notársky úrad. Svoj názov dostala osada pravdepodobne od názvu Oravskej Polhory, odkiaľ taktiež prišli prví osadníci. Nielen bezpečnostné dôvody ovplyvnili vznik osady. V nemalej miere to bol aj bohatý výskyt ložísk železnej rudy v okolitých lesoch. Najväčšie ložiská sa našli v Kubickej, Baniarskej a Nogovej. Drevo malo zase slúžiť k páleniu dreveného uhlia, potrebného k výrobe železa. K realizácii celého tohto zámeru došlo po postavení vysokej pece v neďalekej Michalovej v r. 1792. Táto vysoká pec produkovala 2000 ton surového železa ročne a bola v prevádzke do r. 1877. Po otvorení Železiarní v Podbrezovej jej činnosť začala stagnovať, až došlo k jej úplnému zrušeniu. Pôvodným zamestnaním prvých obyvateľov Polhory bolo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo. V r. 1880 bola postavená v obci parná píla a v r. 1890 píla v Kubickej a tzv. Dubáreň, ktorá spracovávala kôru zo stromov. Upravená kôra sa používala ďalej na výrobu kožených remeňov. V týchto prevádzkach našli zamestnanie aj obyvatelia Polhory. Život osady ovplyvnilo aj vybudovanie železničnej trate Brezno – Polhora v r. 1895 a jej pokračovanie až do Tisovca v r. 1896. Po duchovnej stránke sa o obyvateľov Polhory starali breznianski piaristi. Prvý kostol bola vlastne vysvätená izba rodinného domu, kde sa vykonávali bohoslužby. Terajší kostol sv. Michala postavený v klasicistickom štýle bol postavený v r. 1808. Zvonica bola postavená v r. 1843. Cirkevná rímsko-katolícka škola bola najskôr drevená, neskôr murovaná. Presný rok jej výstavby nie je známy. Z historického hľadiska je zaujímavý starý polhorský cintorín, v ktorom sa zachovalo viac ako sto liatinových krížov, ktoré vyrábala Zlievareň Hronec na začiatku 20. storočia. Je to najrozsiahlejší výskyt týchto krížov na Hornom Pohroní.Život obyvateľov Polhory od prvopočiatkov nebol jednoduchý. Bieda, hlad, choroby, prepady divou zverou a požiare boli ich častými hosťami. V r. 1873 zachvátila Polhoru veľká epidémia cholery. V uvedenom roku zomrelo na jej následky až 237 ľudí. Najstrašnejší požiar v dejinách obce vypukol 2. augusta 1942, kedy vyhorelo 158 domov a hospodárskych stavísk. Na pomoc postihnutým bola vyhlásená celoštátna zbierka. Po osobnej návšteve ministra vnútra Alexandra Macha bolo rozhodnuté, že 42 rodín, ktoré zostali úplne bez prístrešia, sa odsťahuje do obce Ploské v prešovskom okrese. Tu na pôde bývalého veľkostatku boli pre tieto rodiny postavené domy. Obec dostala názov Nová Polhora.


 

Polhorské cintoríny

Prvý cintorín v Pohronskej Polhore bol vysvätený 27. 11. 1788 na pravej strane terajšej ulice Športová pri železničnej trati. Výber pozemku odsúhlasilo mesto Brezno, ako patrón novozaloženej osady. Pre vysokú vlhkosť pôdy bol cintorín po 6 rokoch zrušený. Druhý cintorín bol zriadený v roku 1794 (teraz sa nazýva starý cintorín).

V 20-tych rokoch minulého storočia sa cintorín zapĺňal a Polhora v roku 1925 žiadala od Brezna nový pozemok.Brezniansky magisrtát navrhol pôvodný pozemok, ale ten už z verejno-zdravotného hľadiska nevyhovoval. Dňa 17. 5. 1940 predal obci Mestský úrad v Brezne pozemok o rozlohe 5 000 m2 v lokalite Za varguľou. Nový cintorín doa 20. 11. 1949 posvätil okresný dekan Jozef Hanuška. V roku 1980 bol cintorín rozšírený o hornú časť. V roku 1986 bol v nákladoch 2 500 000 korún vybudovaný dom smútku. V roku 1995 bol vysvätený správcom farnosti Pavlom Kadučákom a odvtedy sa tam konajú sväté omše. O dom smútku sa starajú Rozália Vengrínová a Mária Brenkusová. Starý cintorín bol v roku 1949 uzavretý. Dňa 6. 12. 1999 bol rozhodnutím číslo MK 1399/99-400 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Dôvodom je, že v starom cintoríne sa nachádza mnoho zachovalých liatinových krížov z 19. a prvej polovice 20. storočia a predstavuje jeden z najzachovalejších cintorínov s liatinovými krížmi na Slovensku. Tieto kríže sú hodnotným dokladom regionálnej kovovýroby a dokumentom vývoja umelecko-remeselnej tvorby.


 

dnes je: 23.6.2017

meniny má: Sidónia


webygroup

Úvodná stránka